„Zpívám rád a je to na mně doufám znát…“ spieva Karel Got v jednej zo svojich piesní. Aj my v našom kostole spievame radi. Naše spievanie má byť modlitbou, spievame na sv. omšiach, aby sme oslávili Boha, poukázali na jeho veľkú lásku k nám. A veľmi nás to teší a baví.
„Zpívám rád, že chtěl bych trochu štěstí dát…“ pokračuje pieseň. Prichádzame a spievame aj pre ľudí. Sme súčasťou jednej veľkej farskej rodiny a máme veľkú úlohu – jeden druhého viesť k Otcovi. A to je to šťastie – vedieť, že sme Božími deťmi, uvedomovať si, že naše životy žijeme v Božej prítomnosti a že sme milovaní. Slovami piesní a ich melódiami sa chceme dotknúť ľudí, pretože vhodnou piesňou môžeme zopakovať, čo nám vraví Boh: „Neboj sa, … ty si môj.“ (Porov. Ž 43, 1)
Začínali sme placho. Najskôr jedna speváčka s gitarou, okolo nej zopár malých i veľkých, potom sa pridali ďalší, až sme si povedali, urobme to najlepšie, ako budeme vedieť. Dnes sa tešíme zo zboru zladených sŕdc. A sme za to Bohu vďační.
