Spoločenstvo rodiny a náručie mamy a otca je prvým miestom v živote človeka, odkiaľ bezpečne
nazerá na svet, spoznáva svet, ľudí, obyčaje, formuje postoje, vytvára hodnoty… Je to tak a vždy to
tak bude. Ľudia v našej farnosti i v našej obci sú tiež svedkami takéhoto ľudského rastu a dozrievania.
Mnoho detí a mladých ľudí je súčasťou nášho farského spoločenstva a, navyše, sú v ňom aktívni –
prichádzajú na bohoslužby, spievajú, miništrujú, hrajú divadlo, starší sú animátormi v aktivitách pre
mladších, v lete sa hrajú v tábore,… Ale prečo je to tak? Kde dieťa alebo mladý človek vezme
inšpiráciu a vôľu prísť, byť súčasťou spoločenstva Cirkvi a prípadne slúžiť ostatným?
Verím, že impulzov môže byť viac. No verím aj v to, že dobrý príklad je neodškriepiteľný. Vraví sa,
„Aká matka, taká Katka“ alebo „Aký otec, taký syn“. A tých mám a otcov tu, našťastie, máme. Či ich je
dosť, neviem, ale tí, ktorí tu sú, sú živnou pôdou pre mladé rastlinky, z ktorých, ako dúfame, raz budú
pevné stromy a „v ich tôni budú hniezdiť nebeské vtáky“ (pozri Sväté písmo Mk 4, 31-32).
My sme sa rozhodli pridať sa k mnohým, ktorí slávia Deň rodiny a vyzdvihujú tak dôležitosť tejto
nenahraditeľnej ľudskej inštitúcie. Dňom rodiny sme nazvali jeden z voľných dní (8. máj), pozvali
mnohé rodiny a pripravili sme program pre jej všetkých členov. Začali sme sv. omšou, v ktorej sme
chceli Bohu ďakovať za naše rodiny. V ďalšej časti programu sme ponúkli zábavné hry a aktivity, ktoré
poukázali na to, aký dôležitý je každý člen rodiny a aká dôležitá je súdržnosť v rodine. A tak sme sa
hrali: strieľali na cieľ, pribíjali klince, navliekali koráliky, triedili ponožky, skladali stavebnicu,
netradične sa lyžovali, … V čase obeda sme opekali, neskôr deti hľadali poklad a dospeláci
oddychovali pri kávičke a koláčikoch. A to všetko v nádhernej jarnej prírode na poľovníckej chate
v háji za dedinou a za krásneho slnečného dňa.
Keď sme sa o pár dní ohliadli za týmto dňom, mohli sme s úmevom prijímať radostné výroky rodičov
a detí o tom, ako sa v tento deň mali dobre. No najviac pri srdci zahriali pochvaly pre mladých
animátorov z farnosti, ktorí pripravili poobedný program pre deti. To oni sú tie rastlinky, ktoré síce
zatiaľ ohýba vietor, no pod ochranou svojich rodičov mocnejú a vyháňajú konáre. Priatelia, všetky
tieto vzácnosti, o ktorých píšem, by nemohli byť, keby v našej farnosti, v našej dedine nežili milujúce
rodiny. Bohu vďaka!
Eva Kopáčiková
