Dali sme si meno Makovníci – pomocníci. Makovníci preto, pretože sa voláme Makovníkovci a mak je predsa len tiež malé zrniečko J. Veď niekde začať treba. Začíname teda malými zrniečkami pomoci. Niekedy je málo času, inokedy chuti, ale nakoniec je o to viac radosti.
V sobotu sme boli u nášho deda pomôcť zbierať jablká. Bolo ich naozaj veľa – popadaných pod stromom. Keby sme neprišli, asi by aj zhnili. Dedo má aj veľa inej práce.
Jabĺčka sme potom naložili do tašiek a podelili sme sa aj s kamarátmi. S kamarátmi je to ľahšie. Ale možno postupne budeme vedieť podarovať niečo aj celkom cudzím ľuďom. Možno úsmev, pekné slovo, čas alebo aj nejaký darček?
Keď ideme po chodníku a vidíme tam nejaké smeti, zoberieme ich a vyhodíme do najbližšieho koša. Nič to nestojí, len zohnúť sa… Ale niekedy nájdeme také zaujímavé veci, že ich je ťažké vyhodiť a radšej si ich odložíme a potom máme doma peknú zbierku „pokladov“.
Rozmýšľame, čo vymyslíme nabudúce. Ale možno stačí ísť s otvorenými očami a určite sa niečo nájde J.
Pozdravujeme všetkých veľkých i malých pomocníkov, nech sa vám darí!
Makovníci-pomocníci